Ktovie či je pán Tanier vporiadku? ...
Napadne ma často pri nedeľnom obede.
Mladšie ročníky asi teraz vôbec nechápu o čo kráča, ale tí skôr narodení by mohli aspoň tušiť.
Za oných čias – pred novembrom 1989 – každé nedeľné poludnie tŕpli pred televíznymi obrazovkami zástupy výhrajachtivých tipujúcich. Krátko pred obedom totiž prebiehalo losovanie čísel ŠPORTKY – čo bolo predchodcom dnešného LOTA.
Nad platnosťou žrebovaných čísel bdel roky – rokúce spravidla jeden a ten istý pán ...ehm, či vlastne vtedy ešte súdruh – Tanier.
Televízna hlásateľka – moderátorka žrebovania, vždy bezprostredne po vykotúľaní všetkých loptičiek z osudia, položila spomínanému pánovi obligátnu otázku: „Soudruhu Talíři, proběhlo losování vpořádku? Jsou vylosovaná čísla platná???“
A soudruh Talíř rovnako obligátne vysypal naučenú formulku: „ANO. – Losování proběhlo v NAPROSTÉM pořádku a vylosovaná čísla jsou platná pro oba tahy dvaaadvacátýho stávkového týdnu Sportky.Tím losování končím.“
"Spomienka na súdruha Talířa
V 80. rokoch zažila Sazka ohrozenie: ako dozor nad regulárnosťou žrebovania sa do televízneho štúdia dostavoval muž seriózneho vzhľadu, oslovovaný vedúcim žrebovania ako "soudruh Talíř". Jeho očami hľadel prísny zákon na osudie, z ktorého lietali pingpongové loptičky popísané číslicami; po skončení obradu padla vždy rituálna otázka: Je všechno v pořádku, soudruhu Talíři?" A súdruh Talíř prisvedčil - do oblasti vyššej moci nikto nevstúpil. Toto tvrdenie sa zakladalo na pravde, údajne sa však nevzťahovalo na samotného súdruha Talířa, ktorý mal niektoré loptičky pred vložením do osudia nahrievať, aby preplávali z osudia ľahšie ako ostatné. Celú záležitosť, ktorá by v otvorenej spoločnosti akúkoľvek lotériu okamžite usmrtila - či už by sa zakladala na pravde alebo nie -, bolo v podmienkach totalitného režimu možné "ošetriť" len vďaka tomu, že išlo o štátny lotériový monopol, prezentovaný v štátne monopolnej televízii a za existencie štátne monopolnej tlače. Konečne, ak vezmeme otázku "Je všechno v pořádku, soudruhu Talíři?" ako rituálny slogan doby, musela byť i odpoveď rovnako rituálne viazaná, a to do podoby "Ano!""
Komentáre
hmm,
:-)))