JOGOBLOG

...som toto písal netušil som aké zložite je odraziť sa od dna

Greensleeves v slovenskej podobe ....

Teší ma, že som mal možnosť spoznať túto legendu aj trošku osobne.Klobúk dole pred jeho hereckým majstrovstvom dýchajúcim človečinou.Bol veľkou hviezdou bez hviezdych manierov.Rovnaký pred aj za kamerou.Rovnako príjemný, zábavný a spontánny.Naozaj.Veď pozrite ako sa počas generálky posadil ku nám za bicie a síce na playback - ale búchal o stošesť! :-)

Z OBLOHY KŔDLE VRÁN KRÁKAJÚ NA ĽUDÍ STÁLE JE MÁLO, MÁLO, MÁLO RÁN KEĎ ASPOŇ VO SNE K TEBE ZABLÚDIM ...

SI V ČELE DAVU A ČI VŽDY ZMEŠKÁŠ VLAK MÁŠ MOC A SLÁVU ČI PRESNE NAOPAK NESTRÁCAJ HLAVU VŽDY NEBUDE TO TAK

Znudení za tvárou kyslou - jeden ku druhému ako pes davu ľudí letia mysľou len starosti, trápenia a stres Vyzeráme ako blázni, nie sme ale všetci takí zlí bežíme len za peniazmi, veď sme na nich závislí.

Ktovie či je pán Tanier vporiadku? ... Napadne ma často pri nedeľnom obede. Mladšie ročníky asi teraz vôbec nechápu o čo kráča, ale tí skôr narodení by mohli aspoň tušiť.

"Človek sa v živote bojí kadečoho. Zlej známky v škole. Výprasku po nej. Zubára. Prvej pusy ...a toho čo príde po nej. ..." malé zamyslenie nad malým a veľkým ľudským strachom

Príbeh s takýmto rozprávkovým názvom sa neodohral ani za siedmimi horami a siedmimi dolinami. Ani tam kde sa voda sypala a piesok lial. Odohral sa tu a teraz. Teda na našom malom Slovensku 18.augusta roku 2008. Príbeh nebude ako názov predznamenáva o troch, ani o bratoch – a to či bude o zhavranených... nechám na posúdenie každého čitateľa.

zabudnutá poviedka ktorá má už takmer 20 rokov .... " .....Planéta na ktorej som sa ocitol, bola navlas podobná s touto našou, no už na prvý pohľad som vedel, že to nie je Zem. Chýbali mi tu domy, paneláky, hrady a zámky, nestála tu ani jedna fabrika, nedymili autá ... Jednoducho všetko nasvedčovalo tomu, že sem ešte nikdy nevkročila ľudská noha....."